Turčianska knižnica v Martine
Dnes je 19. september 2017, Utorok
 

Vyhodnocovanie ankiet

- Vyhodnotenie prieskumu spokojnosti používateľov so službami Turčianskej knižnice v Martine - 2013/2014 - výsledky>

- Porovnávací prieskum spokojnosti návštevníkov pracoviska literatúry pre deti a mládež s priestormi a zariadením tohto pracoviska - r.2009 - výsledky>

- Prieskum informačných potrieb dospelých používateľov Turčianskej knižnice v Martine

Turčianska knižnica v Martine v roku 2006 zrealizovala dotazníkový prieskum medzi svojimi používateľmi s názvom Prieskum informačných potrieb dospelých používateľov Turčianskej knižnice v Martine. Cieľom prieskumu bolo zistiť priamo od používateľov o aký druh dokumentov, či informácií majú záujem a tieto výsledky následne využiť pri ďalšom doplňovaní knižničného fondu, ako aj pri iných aktivitách knižnice smerujúcich k uspokojovaniu používateľských požiadaviek a potrieb.
Prieskum sme uskutočnili medzi používateľmi všetkých pracovísk služieb starších ako 15 rokov s výnimkou pracoviska pre deti a mládež (ktorého používatelia nespĺňali vekové kritérium). Zber dotazníkov prebiehal v mesiacoch október – november 2006, následné spracovanie dotazníkov sa uskutočnilo v mesiacoch december 2006 a január 2007.
Na jednotlivé pracoviská bolo spolu doručených 500 dotazníkov, z ktorých používatelia vyplnili 254. Vzhľadom k tomu, že v pobočke na Ľadovni vypĺňali dotazníky aj používatelia mladší ako 15 rokov museli sme 10 dotazníkov z tejto pobočky vyradiť.
Napokon sme teda spracovávali 244 dotazníkov, z tohto počtu 144 dotazníkov vyplnili a odovzdali používatelia v centre, v pobočke Priekopa 41 dotazníkov, v pobočke Sever 40, v pobočke Ľadoveň 10 a v Záturčí 9 dotazníkov. Treba podotknúť, že pobočky Ľadoveň a Záturčie sú umiestnené v školách a ich používateľské zázemie je z veľkej väčšiny mladšie ako 15 rokov.

Z celkového počtu respondentov (244) 170 tvorili ženy , t.j. 69,6%, 61 muži, t.j. 25% a 13 (5,3%) respondentov na túto otázku neodpovedalo. Pokiaľ ide o vek najviac dotazníkov vyplnili mladí ľudia vo veku 15 – 25 rokov (63 – 25,8%), potom 35 – 45 roční (44 - 18,0%), za nimi nasledovala veková kategória 55 – 65 ročných (38 – 15,5%), ďalej 65 roční a starší (34 – 13,9%), 45 – 55 roční (30 – 12,2 %) a najmenej dotazníkov vyplnili respondenti vo veku 25 – 34 rokov (28 – 11,4%). 7 (2,9%) respondentov svoj vek neuviedlo. Čo sa týka vzdelania 104 (42,6%) respondentov uviedlo stredoškolské vzdelanie, 63 (25,8%) vysokoškolské, 30 (12,2%) respondentov základné, 8 učňovské s maturitou (3,3%) a 6 (2,5%) učňovské vzdelanie, 33 respondentov vzdelanie neuviedlo (13,5%).

Na prvú otázku, ktorá znela O krásnu literatúru sa zaujímam resp. nezaujímam odpovedalo všetkých 244 respondentov. Z nich 220 (90%) uviedlo, že ich krásna literatúra zaujíma a 24 (10%) nezaujíma.

Pri odpovedi na druhú otázku mali respondenti vyznačiť o aký druh krásnej literatúry majú záujem, pričom mohli označiť aj viac druhov. Respondentov z krásnej literatúry najviac lákajú romantické romány (89), potom romány a prózy historické (83), ďalej romány detektívno – kriminálne (81), rodinné romány (73), za nimi nasledujú dobrodružné romány a romány z lekárskeho prostredia (70), potom romány a prózy autobiografické (59). Thrillery uviedlo ako svoje obľúbené čítanie 54 respondentov. 53 respondentov uviedlo, že ich zaujímajú romány a prózy ľúbostné a taký istý počet používateľov inklinuje k románom špionážnym. Romány a prózy o ženách obľubuje 50 respondentov. V rebríčku obľúbenosti nasledujú postupne: legendy a mýty (46), romány a prózy o láske (45), romány a prózy spoločenské (40), romány archeologické (39), sci – fi (28), westerny (25), horory, poézia a romány politické (20), romány a prózy náboženské (16), romány a prózy fantastické (14), memoáre politické (13), fejtóny (10) a na samom konci sa umiestnili utopické romány, ktoré uviedlo ako svoje obľúbené čítanie len 8 respondentov.

Na otázku č.3, ktorá sa týkala záujmu o náučnú literatúru odpovedalo 230 (94,2%) respondentov, 14ti (5,8%) na otázku neodpovedali. 193 (83,9%) respondentov uviedlo, že sa o náučnú literatúru zaujíma a 37 (16%) k tomuto druhu literatúry nemá vzťah, resp. ho tento druh literatúry nezaujíma.

Otázka č.4 smerovala k zisteniu o aký druh náučnej literatúry sa respondenti zaujímajú, pričom podobne ako to bolo pri krásnej literatúre aj tu bolo možné označiť aj viac druhov literatúry.
Z tých respondentov, ktorí prejavili záujem o tento druh literatúry až 83 preferuje diela filozofické a psychologické, s veľkým odstupom nasledujú knihy zamerané na geografiu, zemepis, biografiu, dejiny – túto skupinu obľubuje 64 respondentov. O literatúru z oblasti medicíny a lekárstva sa zaujíma 53 respondentov, 51 inklinuje k literatúre o umení, fotografii, hudbe a športe. Spoločenské vedy oslovujú 41 respondentov, o literatúru zameranú na výchovu a tiež na techniku sa zaujíma 34 respondentov. Ďalej nasledujú: zoológia (31), astronómia, astrofyzika, kozmológia a sociálna starostlivosť (27), jazykoveda, filológia, literárna veda (26), ekonomika, ekonomické vedy (25), biologické vedy (11), náboženská literatúra (23), botanika (21), právnická literatúra (20), domáce hospodárstvo (19), národopis (17), fyzika (16), chémia (15), vojenstvo a literatúra z oblasti geológie, meteorológie, hydrológie (11), matematika (9), literatúra o stavebných materiáloch a stavebných prácach (8), ako aj literatúra týkajúca sa verejnej správy (8), pôdohospodárstva (6) a napokon literatúra politická (2).

Otázky č.5 a 6 sa týkali novín a časopisov. Na otázku č.5 Noviny a časopisy čítam resp. nečítam odpovedalo 227 (93%) respondentov kladne, 7 (3%) záporne a 10ti (4%) respondenti na otázku neodpovedali. Respondenti, ktorí uviedli, že noviny a časopisy čítajú v odpovedi na ďalšiu otázku (č.6) konkretizovali aký druh periodickej tlače preferujú. V odpovediach sa najviac objavovali denníky (Pravda, Sme, Nový čas, Hospodárske noviny), regionálny týždenník Nový Život Turca a potom nasledovali postupne časopisy o zdraví, bulvárne časopisy, o bývaní, o výžive, gastronómii, móde, odborné časopisy, ženské časopisy (Slovenka, Ema, Eva, Nový čas pre ženy, Dorka...), o záhrade, chalupárstve a časopis zameraný na prácu domácich majstrov (Urob si sám).

V otázke č.7 sme sa pýtali či respondentov zaujíma/nezaujíma literatúra o turčianskom regióne. Na otázku odpovedalo 234 (96%) respondentov, 10 ti (4%) na otázku neodpovedali. Pri odpovedi na túto otázku bolo možné opäť vyznačiť viac druhov regionálnej literatúry. Z tých, ktorí odpovedali168 (71,8%) sa o regionálnu literatúru zaujímajú. Z respondentov, ktorých zaujíma literatúra o regióne až 102 uviedlo, že ich pozornosť sa sústreďuje predovšetkým na históriu miest a obcí regiónu. Súčasnosť regiónu zaujíma 93 respondentov a najmenší záujem je o životopisy osobností regiónu – túto možnosť označilo len 63 respondentov.

Otázka č.9 bola zameraná na plné texty článkov zo zahraničných časopisov. Respondenti mali uviesť , či majú o ne záujem alebo nie. Na otázku odpovedalo 220 (90%) respondentov. Väčšina z tých, ktorí odpovedali (149 – 68%), sa o plné texty článkov zo zahraničných časopisov nezaujíma.

Otázka č.10 nadväzovala na otázku č.9 a respondenti mali uviesť konkrétny odbor, z ktorého by privítali plnotextové zahraničné články. V odpovediach sa najviac objavovala história, psychológia, astronómia, medicína a sociálna starostlivosť.

Nasledujúce štyri otázky (č.11,12,13,14) boli zamerané na internet. Prvá z tejto série otázok mala za cieľ zistiť, či respondenti využívajú na získavanie informácií aj internet. Väčšina 154 (63%) odpovedala kladne. 77 (31,6%) respondentov odpovedalo záporne a 13 ti ( 5,3%) na otázku neodpovedali. Pri otázke č.13 bolo potrebné uviesť, kde majú respondenti prístup k internetu. Mohli si vybrať zo štyroch možností ( doma, v práci, v knižnici a v internetovej kaviarni) pričom mohli označiť aj viaceré z nich. Najviac respondentov má prístup k internetu doma (97), potom v knižnici (68) , v práci resp. škole (67) a najmenej využívajú internetovú kaviareň (44). V nasledujúcej otázke sme zisťovali, či majú respondenti záujem o kurz práce na internete. Väčšina respondentov 167 (68,4%) o kurz záujem neprejavila, naopak 58 (23,7%) respondentov má záujem sa kurzu zúčastniť. 19 ti (7,7%) na otázku neodpovedali. Všetci tí, ktorí prejavili záujem zúčastniť sa spomínaného kurzu mali v nasledujúcej otázke odpovedať, či by sa chceli kurzu zúčastniť v knižnici. Na otázku však odpovedali aj tí, ktorí o kurz vôbec nemajú záujem. Napokon sme teda na uvedenú otázku získali takéto odpovede: 47 respondentov má záujem zúčastniť sa kurzu práce na internete v knižnici, naopak 50 respondentov na otázku odpovedalo záporne.

V bode č.15 mali respondenti vyjadriť svoje návrhy a pripomienky na činnosť knižnice a jej služby. Najčastejšie sa objavovali pripomienky k internetu (respondenti požadovali zriadenie internetových staníc na pobočkách), respondenti majú tiež záujem o vystavenie on – line katalógu na internete a o možnosť objednávať si knihy z domu, mládež z pobočky na Ľadovni mala predovšetkým pripomienky k rýchlosti internetového pripojenia a tiež ku kvalite počítača, na ktorom je internet spojazdnený. Z Ľadovne sa tiež najčastejšie ozývala požiadavka na predĺženie výpožičnej doby – vadí im kratšia výpožičná doba v dňoch, keď knihovníčka odchádza na službu do Priekopy, objavila sa aj požiadavka na nový nábytok. Respondenti z Priekopy sa dožadujú okrem internetu aj klimatizácie a väčšieho počtu časopisov. V centre knižnice požadujú respondenti viac českých kníh a českých bulvárnych časopisov. Používatelia by tiež chceli, aby sa nové čísla časopisov požičiavali domov aspoň cez víkend. V centre aj na pobočkách sa objavili požiadavky na nové knihy, v jednom alebo dvoch prípadoch na rýchlejšie spracovanie nových kníh.

Musíme podotknúť, že pripomienky a požiadavky, ktoré sa objavili v dotazníkoch evidujeme a vieme o nich, snažíme sa ich postupne realizovať, tak ako máme k dispozícii finančné prostriedky resp. ako sa nám finančné prostriedky darí získavať (realizácia väčšiny požiadaviek je totiž závislá od financií). Niektoré požiadavky sme už zrealizovali, na niektorých sa pracuje.

Napríklad už počas prieskumu sa nám podarilo spojazdniť verejné internetové stanice na pobočkách. V roku 2006 sa nám podarilo vo zvýšenej miere rozbehnúť aj nákup nových kníh a tiež ich spracovanie. Postupne smerujeme aj k vystaveniu on – line katalógu na internete a po zriadení web stránky bude možné poskytovať používateľom určité služby bez toho, aby museli navštíviť knižnicu (požiadavka na MVS, prezeranie používateľského konta, rezervovanie dokumentov).

Záverom by sme chceli vyjadriť svoju vďaku všetkým používateľom, ktorí sa do nášho prieskumu zapojili a svojim odpoveďami nám pomohli pri plánovaní ďalšej činnosti a aktivít Turčianskej knižnice.

© 2007 Turčianska knižnica v Martine. Web dizajn, analýza prístupnosti a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET. | TLAČ STRÁNKY