Turčianska knižnica v Martine
Dnes je 19. september 2017, Utorok
 
Eurokalkulačka

SKK:
EUR:

Neprehliadnite!


Otváracie hodiny



 
Bezbariérové pracoviská:

- centrálna knižnica na Divadelnej ul. č. 5
- pobočka Sever


prístupná v centrálnej knižnici


databázy prístupné v centrálnej knižnici

Žilinský samosprávny kraj

História

1924 - Mestská verejná knižnica
1951 – vznik Okresnej ľudovej knižnice, 1. 1. 1952 začiatok činnosti
1967 – vznik pobočky na sídlisku Sever
1973 – vznik pobočiek vo Vrútkach, Priekope, Záturčí
1977 – zriadenie bibliografického oddelenia
1980 – vznik pobočky na Podháji
1982 – sprístupnenie prvého z plánovaných piatich pavilónov OK
1986 – zriadenie hudobného oddelenia
1987 – sprístupnenie druhého pavilónu OK
1988 – zriadenie videopožičovne
1991 – zrušenie pobočky na Podháji
1992 – osamostatnenie pobočky Vrútky
1993 – začiatok automatizácie knižnice
1993 – zrušenie pobočky Záturčie
1994 – vznik pobočky na Gymnáziu J. Lettricha na Ľadovni
1996 – Okresná knižnica premenovaná na Turčiansku knižnicu
1996 – sprístupnený tretí pavilón TK
1997 - vznik literárneho klubu
2003 – zriadenie pobočky v ZŠ na Ul. Aurela Stodolu v Záturčí
2004 – zavŕšená automatizácia knižnice
2005 – začiatok prestavby knižničných pavilónov v centre mesta
2009 - slávnostné otvorenie zrekonštruovaných pavilónov v centre mesta
2009 - zriadenie centrálneho výpožičného pultu
2014 - vybudovanie letnej čitárne pri centrálnej knižnici

Prvé publikované údaje o verejnej knižnici v Martine pochádzajú z roku 1924, kedy boli uverejnené aj prvé údaje o počte kníh verejnej knižnice.
V roku 1951 bola Okresným národným výborom v Martine zriadená Okresná ľudová knižnica, ktorá svoju činnosť začala 1.1. 1952. Knižnica začínala svoju činnosť s dvomi neprofesionálnymi pracovníkmi, ktorých počet, ale aj kvalifikácia sa postupne zvyšovali a tak napr. v roku 1965 pracovalo v knižnici 9 zamestnancov v rozličných funkciách – riaditeľ, metodik, pracovníci v oddelení pre dospelých čitateľov, v oddelení pre deti a mládež, v oddelení katalogizácie a nákupu kníh, v pobočke na Severe a na hospodársko – účtovnom úseku.

Najväčší príliv kvalifikovaných pracovníčok zaznamenala knižnica začiatkom 70 – tych rokov, kedy do knižnice nastúpili absolventky nadstavbového knihovníckeho štúdia. Adekvátne k tomu ako sa knižnica rozrastala vzrastal aj počet čitateľov i výpožičiek, rozširovali sa služby, organizovali podujatia.

Počas svojej existencie sa knižnica viackrát sťahovala, pretože nemala vlastnú budovu. Sídlila postupne v budove Múzea Andreja Kmeťa, v budove Polikliniky, časť prevádzok mala umiestnených aj v historickej budove tzv. Halašovského domu. Takáto situácia trvala až do roku 1982, kedy bol odovzdaný knižnici do užívania prvý z piatich naplánovaných pavilónov v centre mesta. V roku 1967 bola otvorená prvá pobočka OĽK na najväčšom martinskom sídlisku Sever. V súvislosti s územnou reorganizáciou pribudli Okresnej knižnici v Martine v roku 1973 ďalšie tri pobočky. Tieto pobočky vznikli transformáciou z MsĽK Vrútky, MĽK Priekopa a MĽK Záturčie.

V roku 1977 sa organizačná štruktúra knižnice rozšírila o bibliografické oddelenie, ktoré začalo s budovaním regionálnej bibliografickej databázy. V roku 1980 bola v mestskej časti Podháj otvorená ďalšia pobočka OK.

Už spomínaným významným medzníkom v histórii Okresnej knižnice v Martine bolo vybudovanie a otvorenie prvého z piatich plánovaných knižničných pavilónov v centre mesta (vedľa Divadla SNP) v roku 1982. Do priestorov nového pavilónu sa v lete roku 1982 presťahovalo Oddelenie beletrie pre dospelých čitateľov. V roku 1986 v priestoroch Halašovského domu bolo zriadené hudobné oddelenie knižnice.

V tom istom roku bola dokončená aj výstavba ďalšieho knižničného pavilónu v centre mesta, ktorý bol uvedený do prevádzky 8. marca 1987. Do tohto pavilónu sa z Halašovského domu presťahovalo Oddelenie politickej literatúry (neskôr náučné oddelenie), zriadila sa tu aj samostatná študovňa regionálnej literatúry a bibliografie.
Koncom 80 – tych rokov sa služby knižníc ďalej rozširovali, okrem hudobných oddelení sa súčasťami knižníc stávali aj videopožičovne. Tento trend nasledovala aj naša knižnica, ktorá v roku 1988 zriadila videopožičovňu v oddelení pre deti a mládež.

Nasledoval prelomový rok 1989, ktorý zasiahol celú spoločnosť, knižnice nevynímajúc.
V dôsledku rozsiahlych zmien, ktoré mali okrem iného vplyv aj na financovanie knižníc došlo postupne k zrušeniu pobočky na Podháji – v roku 1991, vysťahovaniu oddelení z Halašovského domu v roku 1991 (v rámci reštitúcií vrátený pôvodným majiteľom), v roku 1992 sa osamostatnila pobočka na Vrútkach a v nasledujúcom roku bola zrušená pobočka v Záturčí. Rok 1993 bol zároveň aj rokom, kedy začala automatizácia knižnice. V roku 1994 sa podarilo v spolupráci s gymnáziom J. Lettricha zriadiť v ich priestoroch na sídlisku Ľadoveň novú pobočku.

Ďalším významným historickým medzníkom bol rok 1996. Knižnica sa stala súčasťou novozriadeného Turčianskeho kultúrneho centra, bola premenovaná na Turčiansku knižnicu a dostala do užívania tretí pavilón, kde bola postupne umiestnená čitáreň, pracovisko pre deti a mládež a pracovisko hudobných a zvukových dokumentov.
90 roky 20. a prvé roky 21. storočia sa niesli v znamení postupnej automatizácie knižničných procesov v jednotlivých oddeleniach a pobočkách knižnice. Celý proces automatizácie bol ukončený v roku 2004. Rok 2002 bol rokom, kedy sa Turčianska knižnica dostala pod zriaďovateľskú pôsobnosť Žilinského VÚC.

V roku 2003 sa rozšíril počet pobočiek knižnice na štyri. K predchádzajúcim trom pobočkám pribudla pobočka v Základnej škole na Ulici Aurela Stodolu v Záturčí. K vybudovaniu ďalších dvoch pavilónov, ktoré boli pôvodne naplánované už nedošlo, ale v roku 2005 sa začala rozsiahla rekonštrukcia a nadstavba pavilónov, ktoré boli odovzdané do prevádzky v rokoch 1982 a 1987.
Rkonštrukcia bola ukončená začiatkom roku 2009. V tomto období bol na prízemí zrekonštruovaných pavilónov zriadený  centrálny výpožičný pult. Slávnostné otvorenie zrekonštruovaných priestorov sa uskutočnilo 3.apríla 2009.

© 2007 Turčianska knižnica v Martine. Web dizajn, analýza prístupnosti a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET. | TLAČ STRÁNKY